skinnerovblog

Toto všetko má telenovela s názvom „boj za zmenu v systéme verejného zdravotníctva“. Posledný týždeň sme bombardovaný správami zo všetkých médií o výpovediach a odchode lekárov. Všetci si uvedomujú, že bez nich nezostane kameň na kameni vo verejných prevažne veľkých fakultných nemocniciach, ktoré ako koncové nemocnice riešia najťažšie prípady. Spoločenský status lekára je zrejmý aj z početného zastúpenia lekárov v miestnych a regionálnych zastupiteľstvách a verejnom živote, kde lekár vždy bude viac ako úradník alebo učiteľ bez ohľadu či je neatestovaný alebo primár oddelenia. Vážime si lekára, keď poslušne čakáme v čakárňach. Veríme lekárom keď kupujeme nimi predpísané lieky v lekárňach. Veríme že nás vyliečia.

Musím sa poopraviť ak som vyjednávanie vlády a LOZ nazval telenovela. Mýlil som sa, už dávno sa vyjednávanie zmenilo adrenalínový triler pre vyplašených pacientov a lekárov na predstieraných PN-kách. Najbližšie dni ukážu, či sú nemocnice schopné fungovať bez chýbajúcich lekárov alebo nie. Ak nebudú schopné zabezpečovať služby, vláda musí ustúpiť. Sľúbiť vyššie platy, znovuprijať nezamestnaných lekárov, stopnúť transformáciu nemocníc atď. Aj keď nič so sľúbeného po 10. Marci 2012 vôbec nevie garantovať. V druhom prípade pravdepodobne dôjde k zlúčeniu nemocníc, zrušeniu oddelení, prepusteniu aj ostatného podporného personálu a nepriamo k zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre klientov.

Ľudí a lekárov je možné rozdeliť na čiernobielych a tých ostatných. Čiernobiely vníma vládu a odbory LOZ ako hrdinov, ktorí si stoja za svojim názorom. Kategória ostatní, bez ohľadu ktorú stranu podporuje, vníma tento boj ako zbytočne nekompromisný a očakával a očakáva ukončenie nátlakovej akcie „kompromisom“ oboch strán. Kompromis je nájdenie spoločnej dohody oboch strán, kde je každá z vyjednávajúcich strán aspoň čiastočne spokojná (riešenie je obojstranným ústupkom). Strata podpory verejnosti voči nátlakovej akcii nie je spôsobená správami z médií ale predovšetkým strachom z toho čo bude nasledovať po „nedohode“. Kompromis je dôležitý predovšetkým v tejto fáze, keď sa nedospelo k dohode a zdravotníctvo stojí na prahu kolapsu. Nechcime byť čierno-bieli a nezabuchnime dvere pred spoločným kompromisom.

Aktualizácia 5.12.2011

Kríza bola vyriešená vzájomnou dohodou/vydieraním a podpisom memoranda medzi vládou SR a LOZ. Otázka je za akú cenu:

- názorové rozdelenie občanov vláda vs LOZ - pravda je sa mozrejme niekde uprostred a svoju pravdu mala vláda pri vyhlásení núdzového stavu kvôli hromadnej výpovedi lekárov a aj lekári, keď dlhodobo upozorňovali na zle fungujúci systém finančného ohodnotenia, platieb za výkony, nehospodárne nakladanie zdravotných poisťovní s verejnými financiami, slabú dostupnosť zdravotnej starostlivosti atď.,

- navýšenie odvodov štátu za jeho jeho poistencov (zvýšenie fin. prostriedkov v systéme verejného zdravotného poistenia), už dlhodobo potrebné.

- postupné zvýšenie platov lekárov (otázka je či len zamestnaných v nemocniciach MZ SR alebo aj ostatných verejných nemocniciach),

- zrušenie procesu transformácie nemocníc na a.s.. Najideálnejším riešením by asi bola zmena menších nemocníc na a.s., pričom veľké tzv. koncové nemocnice by zostali rozpočtové resp. príspevkové organizácie štátu. Pre vysvetlenie: koncové nemocnice riešia väčšinou najťažšie prípady na ktoré si lekári v menších nemocniciach netrúfajú, poprípade nemajú potrebné technické vybavenie. Postupne bude nevyhnutný vstup súkromných investorov na platforme PPP partnerstiev, prípadná privatizácia menších zdravotníckych zariadení. Je všeobecne známe, že súkromný kapitál je schopný efektívnejšej prevádzky s vyššou kvalitou služieb. Na Slovensku sa ale súkromný kapitál zatiaľ zameriava hlavne na ziskové sektory zdravotníctva, preto je nevyhnutné zmeniť systém platieb za výkony na spôsob platby zohľadňujúci reálne náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 

- platba za diagnózu (nikto zatiaľ nevie ako to má fungovať). Dôvodom je nefunkčnosť a v mnohých prípadoch poddimenzovanosť platieb za výkony.

Záver: Môžeme si spoločne položiť otázku: Kedy budeme všetci spokojní?

- Keď v prípade choroby alebo úrazu prídeme do kvalitne vybavenej nemocnice, kde budeme kvalitne ošetrní a vyliečení lekármi, ktorí ale nie sú platení rovnostársky ale podľa podaného výkonu (tj kvalitný lekár kludne môže zarobiť aj trojnásobok priemernej mzdy, ale opakujem kvalitný atestovaný odborník vo svojom odbore), budeme ošetrovaní lekárom, ktorý nie je unavený po tretej odlúženej smene za sebou, ktorý sa k nám bude správať pozorne/dôstojne ako ku klientovi (ktorý ho živí), keď nebudeme na jednoduché vyšetrenie čakať viac ako niekoľko dní a na operáciu viac ako niekoľko týždňov.

- Keď dodávatelia služieb nemocniciam nebudú musieť čakať aj niekoľko rokov na úhradu svojich pohľadávok.

Aktuálna dohoda vniesla pokoj do spoločnosti ale dlhodobé riešenie neposkytla. Zmeny v systéme sú nevyhnutné ale podľa skúseností si na ne počkáme do ďalšej politicko-spoločenskej krízy.